Utok na zmysly - 2. den (NE)

Tak teda pekny vecer, je polnoc z pondelka na utorok a ja mam voci vam male podlznosti, tak ich idem napravit. Mam na to 30 minut, aby som sa ako tak vyspal a nabral silu na zajtrajsiu davku v podobe netypickeho dobyvania velkeho cinskeho muru (=zdi pre cesky mluvici a slovensky nechapajici;)

Nedela zacala intenzivne pocnuc ranajkami v hoteli. Clovek zvyknuty na vyber z chleba a musli vidiac 50 druhov jedla, z ktorych si ma zostavit ranajkove menu na chvilu zneistie a kladie si otazku ci zijeme preto aby sme jedli alebo jeme preto aby sme zili. Metodou pokus omyl prichadzame k zaveru, ze francuzsky vajickovy puding v kombinacii s kavou nie je zrovna terno a preto sa vraciame ku kontinentalnej klasike v podobe omelety so slaninkou. Potrebujeme sa vybavit energiou aspon ako ruski horolezci pod everestom, pretoze je jasne, ze sa k jedlu tak skoro nedostaneme. Mark (ten co to tu zaistuje pre GE) nas upozornuje, ze v Olympic Green parku, kde stravime cele popoludnie a vecer su "len" dva mcdonadly, vzdialene od seba na hodinu chodze, no obidva tak daleko od narodneho stadiona vtacie hniezdo, ze kym tam prideme, pomreme od hladu!
Po ranajkach nasleduje prevoz zamracenym Pekingom k Chaoyang beach volley centre, kde hrozia obcasne kvapky a hystericky nateseni cinsky fanuskovia. Je nam jasne este nez dokracame k obligatnej "spectators security check", ze dnes sa nam vykriky čai -jo dostanu hlbsie nez pod kozu, stvrtfinale zien privita aj cinsku dvojicu a my budeme pri tom! Uvedomujuc si to neviem ci mam mat strach alebo sa tesit. Zvlastne, clovek si uvedomuje vsetky tie kontroverznosti vsetkeho "cinskeho", ale stojac tvarou v tvar ludom ako sme my ci vy, potomkom tych, ktori zaplnili Tian an men v '89, pokusili sa o to a tych, ktori tam polozili zivoty, ktore v cinskej nasobilke a poctoch neznamenaju vobec ale absolutne vobec nic ... proste stojac tvarou v tvar tomu kvantu dobrovolnikov, ktori maju nefalsovanu, cistu radost z toho, ze vas nasmeruju do spravnej fronty, ze vam skontroluju batozinu, odtrhnu z listka ustrizok a nikdy pri tom nezabudnu na naucene "Enjoy the game", "Welcome to THE GAMES", "Have a beatiful time Sir" a podobne, tak vtedy vas ani v hlbke duse nenapadne rezim, vlada, ludske prava, falsovanie Armaniho a Nike.... Vidite len radost v ociach. Je podla mna uplne jedno, ci sa k tej raodsti dopracovali spartakiadnym rezimom pocas priprav, propagandistickym "doporucenim" stat sa dobrovolnikom, alebo jednoducho nariadenim pomoct. Su stastni a to uplne bez vedlajsich umyslov. Vtedy je uplne jedno, ze veria tomu, ze Mao ich naozaj zachranil a vytrvoril pre nich vlast, republiku, domov... Chcu si s vami vymenit odznak (tomu venujem samostatnu kapitolu neskor!), vyfotit sa s vami, pretoze nikdy pretym nevideli nestretli osobne cudzinca, chcu mat pamiatku. Atmosfera a nalada v zilach tohoto mesta im to aspon v tychto dnoch naplno umoznuje.

Tak naspat k faktom. Beachvolley - neviem kto vyhral, no viem ze vyhrali cinanky a porazili rakusanky. Fotil som, behal som po stadione, lovil usmevy a dobru poziciu na aku taku fotku LUXUSNYCH mazoretiek. Vsetko ma byt perfektne, tak aj mazoretky musia byt perfektne. Zostanem na povrchu, mix 4-5 etnik v pocte asi 40 slecien ... no mal som pocit, ze som pocas prestavky v panskom klube! Hosi, porozpravam neskor pri pivku ;) dolozim fotkami :))

Naladu nenastrbil ani chvilkovy dazdik, zaclanajuci organizator alias vysunuty roztlieskavajuci mazoretko a vsadepritomni uniformovani, security, menej uniformovani so sluchatkami i civilni. Zasadne maju miesta dobre dostupne z uliciek a exitov, vlastne vsetky rohy sektorov a zvacsa su to i ti co sa najviac obzeraju opacnym smerom od ihriska. Najviac ich zaujima, ked sa niekto presuva zo svojho miesta castejsie ako je bezne (ja), tych co vela fotia vacsim fotakom (ja), pozera sa na nich a snazi sa ich rozosmiat napriklad mrknutim (obcas teiz ja). Tak som si vykoledoval rychlu zbeznu kontrolu objektivu, ci je to naozaj optika alebo zbrojna mechanika. Potom nieco zahlasil do vysielacky a nechal ma, dokonca sa snad aj pousmial :) Ved su to tiez len ludia, su to vsetko strasne mladi chlapci.

Jedna vec co ma prekvapila je fakt, ze komercne stanky v priestoroch za security zonou musi clovek pomaly hladat, takze po tom ako vam vezmu pred vstupom do aeralu veskere napoje, chcete dokupit aspon vodu, tak to ani zdaleka nie je tak, ze by bola nejaka konkurencia. Asi striktne pravidla ol.org.vyboru aby sa z tychto prietsorov nestalo nieco ako silk market :)

Po skonceni presun k Olympic green, kde nas ovali premierove stretnutie s celebritou, vlastne hned niekolkymi. Damy a pani, zoznamte sa, National Stadium Birds Nest, Water cube, olympic green, media centre, megaplazmy na vyskovych budovach pri vstupe do zony atd. POhlad na kazde z nich vo vas chtiac nechtiac vyvola nieco ako wooow, ty brdo, ty koksooo, fiiiiha, ja to s*** a pod (ti co poznaju ten vtip o nemeckom, americkom a slovenskom turistovi pod najvacsimi vodopadmi sveta, chapu, ze?)

Asi vypustaju z reprakov v celom aerali nejake feromony alebo pustaju podprahovu hudbu, ale skutocne to s vami pohne. Ten neskutocne rozlahly priestor arealu, impozantnost konstrukcie stadionu, napaditost water cube, ozaj pekne a silne. A to sme este netusli, aky pohlad nas caka vecer, ked sa zotmie.
Kazdopadne, nas program pokracuje a nas caka navsteva pavilonu jedneho z hlavnych partnerov MOV, GE Imagination Centre. Niektori z vas vedia, ini nie, GE je veeelmi velka korporacia a posobi v mnohych odvetviach, od strojarenstva, elektriky, spracovania zdrojov, vody, penazi ;), zdravotnej techniky atd. V tomto pavilone prezentuje navstevnikom hier svoje "best" a viac ako slusne pokrocilou formou. Inu pani z US marketingu mali asi slusny budget, a vybornych kreativcov, pretoze z predpokladanej nudnej prezentacnej omacky sa stala hrava a zaujimava prehliadka, kde mi doslova vadilo, ze nas hnali a nemohli sme zostat dlhsie. Ceresnicka na zaver - vonku za pavilonom vodna stena. Nie hocijaka. Padajuca voda vystrekovana stovkami trysiek v jednej rovine a padajuca dolu vytvarala postupne rozne znaky, pismena, napisy, cinske znaky, ktore vsetci pritomni co ich vedia rozlustit nahlas odcitavali. Skutocne posobive, dokonca sme cestou polemizovali o tom, ako to pani spoza mlaky zalgortimovali (zvitazila verzia, kde sedi v podkrovi 1000 malych cinankov a ti po sebe hlucne kricia kto ma kedy pustit ktory kohutik aby to tak pekne vyzeralo) ;)

Po prehliadke dzi i imedzinejson centra sme si presli dalsich 5-6 km po areali olympic green, nakukli do pavilonov dalsich sponzorov a pochopili, ze do oficialneho olympijskeho shopu z veskerymi oficialnymi (rozumej pravymi) maskotmi, priveskami a ja neviem coho, sa proste s nasimi casovymi moznostami nedostaneme, pretoze fronta bola asi na pol hodinu len na vstup dnu. Tak sme si cas skratili prvymi pin trade zazitkami (pin=odznak, trade=obchodovat, vymienat). Je to jeden, zatial asi hlavny fenomen tejto olympiady. Vacsina mladych, najme dobrovolnikov v modrych trickach, maju na snurke na krku pripnute kvantum roznykch olympijskych odznakov a su pripraveni s vami kedykolvek niektore z nich vykseftovat za ine. Ponuka je nesmierne bohata, su mnohe krasne, limitovane serie, sponzorkse s logami, velke male, s maskotmi, vlajkami narodnych olympijskych vyborov a mnohe mnohe dalsie. Je to strasna sranda, socialising nastroj a vobec, uplna mania. Ja osobne som uz asi3x vymenil celu sadu tych co som mal a to som zacinal mozno s 3 s ceskym olymp.vyborom! Dnes mam slusne kusy, ktore nevymenim len tak za jeden iny, ale minimalne za 2! V GE sme vyfasovali sponzorske, naprikald jeden v tvare lokomotivy s pohyblivymi kolieckami - ludia, tie su uplny trhak a idu na dracku, mal som asi 3, a chce ich kazdy, daju za ne aj dva :)
Ja viem ze sa asi vacsina z vas teraz strasne smeje, pripadne spomina na davne casy osemdesiatych rokov, ked sme vymienali leninove a UVKSC odznaky, princip jasne rovnaky, ale ta tematicka mania ohranicena casom konania hier, to je teda nieco. Sam som sa tomu smial ked nam Mark prezentoval jeho ulovky, ale uz nas to vsetkych pohltilo, mladi, starsi, easygoing i seriozni manageri, vsetci ficia na pin trade! :)
Idete cez security check, zapipate jak hruda olova, ale prve co zachytia oci securitaka je sada odznakov a trva o malu cast sekundy dlhsie, nez odlepi zrak a venuje sa svojej povinnosti. Postupne vam budem davat update o tom ako pokracuje nas pin trade. Veronka zasadne obchoduje s malymi cinskymi detickami, lebo tie su samozrejme strasne krasne, nasledne sa s nou chcu vsetky cinske rodinky fotit. Musim ale povedat, ze ma uz tiez celkom slusnu zbierku! Nik sa nenecha zahanbit!

Hlava derava, vobec neviem co nasledovalao po tom, iba viem, ze sme sa na vecer vratili na Atletiku, nasa prva navsteva narodneho stadionu / vtacie hniezdo zvnutra.
(kedze mam blby medzicas, z 30 min je uz 90 minut, musim to skratit, dalsie foto budu az zajtra...)
Desattisicove (ano, casto prehanam, ale teraz pravdu vravim) davy ludi vo frontach, kazdy je oscanovany, kazdy batoh, vsetko. Po umornom kroksumkrok dokracate k stadionu, zrazu stojite pod tou mega konstrukciou a srdce vam bije rychlejsie (zatial v dobrom rytme), vybiehate po schodoch do svojho sektoru a vchadzate dnu - baaac! Megastadion (ti co boli na nou campe v barcelone tusia rozmer zazitku), 90.000 ludi, presvietena plocha, obrovske obrazovky, fascinujuci tvar. Rovno pod vami bezia 11 prekazky, 3000 prekazky, Slovak Charfreitag hadze kladivom (skoda ze mu to neslo tak ako vsetci chceli), skok do vysky a mnohe dalsie, niektore semifinale, niektore kvalifikacie, a niektore finalove, medailove sutaze. PO chvili odovzdavanie medaili vitazom 100 muzov z predchadzajucej noci, najrychlejsi muz planety Usain Bolt kusok pod vami lezerne a samozrejme prijima zlato za svoj novy svetovy rekord. Velky zazitok. Po par hodinach nasleduje fotoprechadzka po areali, vysvietene stadiony maju daleko vacsie caro, promenada medzi nimi je plna vysmiatych ludi. Sadama vycerpani do minibusu a zachvilu sme doma, postel nas vsaje do svojich utrob a po chvili vypluje do dalsieho dna, kde nas caka narocna prehliadka Tian-An-Men namestia - najvacsie namestie na svete (podla mna je v pekingu aspon 1000 nejavacsich *niecoho* na svete, vsetko je tu VACSIE ako VELKE, dalej prehlaidka cisarskeho zakazaneho mesta, obed S Donutilom v La Galerie restaracii v Ritan Parku, nasledne vzpieranie v Aeronautics cente a sponzorsky vecer s GE MOney Bank v Ceskom Olympijskom Dome. O tom ale uz naozaj zasa zajtra, som grogy, Veronka uz vyse hodiny spokojne odfukuje, idem sa pridat!

Aaaaa jedna strasne dolezita vec. Dnes som sa naucil prve frazy po cinsky, pouzivam ich (ahoj a dakuujem - nie-hao, sien-sien) a cinania, hlavne dobrovolnici su uplne sokovani a nasledne spontanne stastni, ze sa CUDZINEC pokusa po cinsky. Odmenia vas sirokym usmevom. To staci, nie ? Mne hej. Caute.