Utorok - The Great Wall of China

Po dlhsej odmlke sposobenej faktom, ze aj v Pekingu ma den len 24 hodin sa hlasime opat.

Utorok sme stravili z velkej casti v aute, kedze padlo rozhodnutie navstivit Cinsky mur v oblasti trocha vzdialenejsej davom pekinskych turistov - Mutianyu. V tej blisej casti - Badaling, je teraz situacia taka, ze vyleziete na mur a uz to nie je vo vasich rukach. Dav vas nesie svojim prudom.
Cestou sme sa zastavili v manufakture, kde opracovavaju najvzacnejsi cinsky suter - nefrit, resp jadeit. Co je pre zapadnejsi svet diamant, to je pre cinu nefrit. Do zelena sfarbeny veeelmi tvrdy mineral opracovavaju do sperkov, naramkov az po velke 3 metrove imitacie lodi z cias slavnych cinskych flotil. Pred cestou som si vravel, ze nieco tak typicke a vzacne pre cinanov by som si mohol priniest ako suvenir. Zabudnite. Ceny ma prefackali do bezvedomia, nebol som pripraveny vysolit 400-500 EUR za malu sosku Konfucia. Tak sme aspon prebrouzdali obchod, a zmiereni s tym, ze do konca zivota nebudeme mat take stastie ako (vraj) vsetci co nosia nefritovy naramok. Po odjazde z tohoto tourist trap sme sa zastavili v odlahlej restauracii na klasicky cinsky obed - otocny stol s kvantom nepozivatelnych potvor, smazenych, vrazdenych, dusenych a dobre zamskovanych, aby sme radsej ani nevedeli co konzumujeme :) Vonku pieklo ako v pekle, odhadujem 35-37 C, tak perco by sme neochutnali cinsku palenku, ktorej nazov zo mna uz vyprchal. Veru bola to koralka, 52%, no po par rundach som radsej opustil zvysok bandy a siel radsej cakat k autu von. Chyba, v tom teple som si ledva sadol a uz mi hlava odkvecla. Zalomil som a az kym sa nedotackal zvysok grupy som si pochrapal na chodniku pred restauraciou v tieni nasho auta.
Dalsou zastavkou na ceste k muru boli hrobky z dynastie Ming. Predstavoval som si nejaky ten cintorin (hrbitov pre cehunov ;), kde bude nejaka ta hrobka. Omyl. Ako vsetko v Cine - obrovske. Na zaciatku arealu mapa celej zony, kde boli po starocia dynastie Ming pochovavani vladcovia, celkom 16 ks s manzelkami, z ktorych mnohe sa prepracovali z konkubiny az na cisarovnu. Za neskutocneho hluku cikad (alebo ky das to tam vsade vrieskal) sme navstivili aspon jednu hrobku, vraj nakrajsiu z nich, no mna osobne dost sklamala. Mozno to bolo aj tym, ze nepoznam principy konfucianskych tradicii, podla ktorych boli tieto hrobky postavene (v podzemi) - tzn jednoducho, skromne, ziadne cetky a cackymacky.
Po dlasej asi 3/4 hodiny cesty sme konecne uvideli uz z auta slavny mur. Velky. Cinsky. Ako spravni turisti sme sa vyviezli kabinkovou lanovkou az na horu (cely mur ide po hrebeni hor a vyslap v 40 C by nas zabil v polceste). Myslim, ze tam dokonca ani nie je chodnik pre pesich.
Mur je krasny, fakt. Pompezny, rozlahly a pohladny, nahadzuje zimomriavky (husi kuze, goosebumps). Uz vsetci vieme, ze nie je sice vidiet z mesiaca ani inde z vesmiru, ztazka ho uvidite z lietadla. To len vladna propaganda zvysovala takto sebavedomie inak uzavreteho naroda. Dnes uz to vedia aj male cinske deti, ze to tak nie je.
Vyborne bolo to, ze tam bolo naozaj len velmi malo ludi, takze skutocne hodnotna fotka bez turistov sa dala spravit tiez. Presli sme odhadujem 1-2 km cez par straznych veziciek, v ktorych davno uz nesedia uplatne straze, ktore miesto posielania dymovych signalov casto za uplatu nechali prejst nepriatela - dokonca aj Dzingischanovu armadu (odtial "Cinsky mur je len tak silny, ako silno dokazali straze odolvat uplatkom").
Zabavana cast nas este len cakala. Na konci nasho prechodu po mure nas cakal veeelmi prijemny zjazd na bobovej drahe dolu na parkovisko. Nebyt par posr** jedincov, ktori isli 2,5 km/h rychlostou, bola by vacsia sranda. Dolu uz len par suvenirov, obligatne tricko "I climbed the wall" a sup naspat do Pekingu. Cestou naspat z Mutianyu sme dostali skvely vyklad vsetkych histroickych suvislosti od studentky Jitky, ktora nam obcas preklada z cinstiny a dovykladava historiu.
Po navrate uz len dospavanie, vecera v hotelovom Western Grill (po ktorej mala Veronka velmi dlhu noc). Dobru noc.