Fotky

Ahojte, ospravedlnujem sa vsetkym, ktori cakali viac fotiek, no fotky budu az na premietanie, pripadne ked ich vysortujem. Nejak mi tu cenzuruje cinska vlada upload do picassy a vobec s cimkolvek inym ako textom na internete je to tu celkom narocne.
Myslel som ze budem mat na to kazdy den trochu casu, no to bol velky omyl. Pokusime sa to vynahradit pri osobnom stretnuti, premietani, rozpravani... Urcite coskoro po navrate poslem mailom navrh terminu na stretnutie na hruske s premietanim.

Utorok - The Great Wall of China

Po dlhsej odmlke sposobenej faktom, ze aj v Pekingu ma den len 24 hodin sa hlasime opat.

Utorok sme stravili z velkej casti v aute, kedze padlo rozhodnutie navstivit Cinsky mur v oblasti trocha vzdialenejsej davom pekinskych turistov - Mutianyu. V tej blisej casti - Badaling, je teraz situacia taka, ze vyleziete na mur a uz to nie je vo vasich rukach. Dav vas nesie svojim prudom.
Cestou sme sa zastavili v manufakture, kde opracovavaju najvzacnejsi cinsky suter - nefrit, resp jadeit. Co je pre zapadnejsi svet diamant, to je pre cinu nefrit. Do zelena sfarbeny veeelmi tvrdy mineral opracovavaju do sperkov, naramkov az po velke 3 metrove imitacie lodi z cias slavnych cinskych flotil. Pred cestou som si vravel, ze nieco tak typicke a vzacne pre cinanov by som si mohol priniest ako suvenir. Zabudnite. Ceny ma prefackali do bezvedomia, nebol som pripraveny vysolit 400-500 EUR za malu sosku Konfucia. Tak sme aspon prebrouzdali obchod, a zmiereni s tym, ze do konca zivota nebudeme mat take stastie ako (vraj) vsetci co nosia nefritovy naramok. Po odjazde z tohoto tourist trap sme sa zastavili v odlahlej restauracii na klasicky cinsky obed - otocny stol s kvantom nepozivatelnych potvor, smazenych, vrazdenych, dusenych a dobre zamskovanych, aby sme radsej ani nevedeli co konzumujeme :) Vonku pieklo ako v pekle, odhadujem 35-37 C, tak perco by sme neochutnali cinsku palenku, ktorej nazov zo mna uz vyprchal. Veru bola to koralka, 52%, no po par rundach som radsej opustil zvysok bandy a siel radsej cakat k autu von. Chyba, v tom teple som si ledva sadol a uz mi hlava odkvecla. Zalomil som a az kym sa nedotackal zvysok grupy som si pochrapal na chodniku pred restauraciou v tieni nasho auta.
Dalsou zastavkou na ceste k muru boli hrobky z dynastie Ming. Predstavoval som si nejaky ten cintorin (hrbitov pre cehunov ;), kde bude nejaka ta hrobka. Omyl. Ako vsetko v Cine - obrovske. Na zaciatku arealu mapa celej zony, kde boli po starocia dynastie Ming pochovavani vladcovia, celkom 16 ks s manzelkami, z ktorych mnohe sa prepracovali z konkubiny az na cisarovnu. Za neskutocneho hluku cikad (alebo ky das to tam vsade vrieskal) sme navstivili aspon jednu hrobku, vraj nakrajsiu z nich, no mna osobne dost sklamala. Mozno to bolo aj tym, ze nepoznam principy konfucianskych tradicii, podla ktorych boli tieto hrobky postavene (v podzemi) - tzn jednoducho, skromne, ziadne cetky a cackymacky.
Po dlasej asi 3/4 hodiny cesty sme konecne uvideli uz z auta slavny mur. Velky. Cinsky. Ako spravni turisti sme sa vyviezli kabinkovou lanovkou az na horu (cely mur ide po hrebeni hor a vyslap v 40 C by nas zabil v polceste). Myslim, ze tam dokonca ani nie je chodnik pre pesich.
Mur je krasny, fakt. Pompezny, rozlahly a pohladny, nahadzuje zimomriavky (husi kuze, goosebumps). Uz vsetci vieme, ze nie je sice vidiet z mesiaca ani inde z vesmiru, ztazka ho uvidite z lietadla. To len vladna propaganda zvysovala takto sebavedomie inak uzavreteho naroda. Dnes uz to vedia aj male cinske deti, ze to tak nie je.
Vyborne bolo to, ze tam bolo naozaj len velmi malo ludi, takze skutocne hodnotna fotka bez turistov sa dala spravit tiez. Presli sme odhadujem 1-2 km cez par straznych veziciek, v ktorych davno uz nesedia uplatne straze, ktore miesto posielania dymovych signalov casto za uplatu nechali prejst nepriatela - dokonca aj Dzingischanovu armadu (odtial "Cinsky mur je len tak silny, ako silno dokazali straze odolvat uplatkom").
Zabavana cast nas este len cakala. Na konci nasho prechodu po mure nas cakal veeelmi prijemny zjazd na bobovej drahe dolu na parkovisko. Nebyt par posr** jedincov, ktori isli 2,5 km/h rychlostou, bola by vacsia sranda. Dolu uz len par suvenirov, obligatne tricko "I climbed the wall" a sup naspat do Pekingu. Cestou naspat z Mutianyu sme dostali skvely vyklad vsetkych histroickych suvislosti od studentky Jitky, ktora nam obcas preklada z cinstiny a dovykladava historiu.
Po navrate uz len dospavanie, vecera v hotelovom Western Grill (po ktorej mala Veronka velmi dlhu noc). Dobru noc.

Par fotiek

Pridal som aspon par fotiek v ramci nasej 20 minutovej pauzy na prezlecenie v hoteli.

http://picasaweb.google.cz/alex.rapp/Peking02

Ahojte, AaV

Pin trading / vymienanie odznakov

Ahojte, kedze absolutne kriticky nestiham dopisovat blog, posielam aspon link na pin trading video a link na ebay, kde mozete vidiet, kam az prerastla pin trading horucka.

Video
http://www.theglobeandmail.com/servlet/story/RTGAM.20080814.wcoly_pins0814/VideoStory/VideoLineup/Pick
http://shanghaiist.com/2008/08/14/video_olympic_pin_trading.php

Pin trading na eBay:
http://search.ebay.com/search/search.dll?from=R40&_trksid=m37.l1313&satitle=olympic+pins&category0=

Bezime na Silk Market trejdovat a nakupovat (potrebujeme dokupit aspon 2 kufre!), po veceri dufam dopisem posledne 2 dni. Pekny (dnes prvy krat poriadne uprsany) den z Pekingu praju AaV

Ni Hao Ma?

Ahoj, ako sa mas ? uz z nasich ust vyklzne uplne bezne, dokonca uz aj livrejovani vratnici v hoteli sa nam odvdacia naopak pozdravom Dobvryi veser! :)

3.den prebiehal viac v duchu pamiatok a sightseeing nez sportovymi podujatiami. Rano sme vyrazili uz o 9 hod na najvacsie namestie sveta TchienAnMen, tak velke ze vlastne nai neviedte kde je jeho zaciatok a koniec, pokial sa nepozerate nan z vyvyseneho miesta. Uprostred s mauzoleom a v nom zabalzamovanym Maom, ktory stale pre vacsinu cinanou predstavuje hrdinu a zachrancu cinskeho velkeho naroda so vsetkymi etnikami. Na preludnenom namesti zacali prve problemy s udrzanim nasej malej skupiny, v davoch miesiacich sa vsetkymi smermi ako katalyzovane molekuly sme sa kazdych 5 minut hladali a ked uz sme sa skoro ako tak nasli, tak zasa bol niekto odplaveny davom mimo nas dohlad. Nasa miestna sprievodkyna Eddie v ramci vseobecne rozsierenej vychovy "byt vzdy slusny, nedvihat hlas" zial nevedela skriknut razny povel a tak sme sa len velmi pomalym tempom blizili k juznej brane s hlavnym vchodom do Zakazaneho mesta, miest, kde dlhe starocia skutocne nemali pristup obycajni ludia, len rodina a sluzobnoctvo kralovskej rodiny cisarov, ktori boli vzdy povazovani za potomkov nebies (resp sami seba tak povazovali), bozskych a vyvolenych. Tento samoucelny narcisticky nastroj vladcov zaistil klud a bezpecie pre celu cisarsku rodinu v priestoroch, ktore dnes a denne navstivia desattisice cinanov z celej ciny. Zacina to velkymi nadvoriami, postupne mensimi a mensimi, za hodine vam uz samozrejme pride vsetko rovnake a tak sa vam uz nechce v horucave ani dvihat ruku s fotakom :) Vyklad v angcinstine sa vstrebava tazsie, sem tam sa vsak aj z dejin na cloveka co-to nalepi, aby si mohol urobit lepsiu predstavu o zivote "na dvore". Zaujimave, no myslime, ze nie natolko aby som sa tu teraz o tom rozpisal. Najviac si budem pamtat vysoke prahy v roznych mensich templikoch, na ktorych som sa pochopitelne viackrat skoro zabil - a kedze sluzia na zastavenie zlych duchov, ktori sa plizia pri zemi, tak som sa az zlakol akuze karmu si to so sebou vleciem!
Po dost namahavej prehliadke zhruba tisicdvestotridsatsedem palacov a osemstosedemdesiatstyri nadvori sme sa premiestnili na obed do miestnej restauracie, naplnili zaludky pikantnym vselicim, ducha aspon trocha nasytili tak trocha znudenym Mr.Donutilom, ktory nas chcel povodne zabavat, no kazdy mame asi trosku iny humor, ze? Myslim, ze uz sam mal ciny vyse hlavy a myslel viac na svoj vecerny odlet domov.
Po doplneni energie sme zvazovali ucast na dalsom sportovom podujatia - vzpierani. Predpokladajuc nudny zazitok sme sa zrazu objavili pred Aeronautics and astronautics university gym, co je obrovsky komplex patriaci pod zmienenu skolu. Ak cinska vlada investuje a postavi takto megalomansku skolu pre pilotov, tak len dufam, ze nebudu raz nalietavat aj daleko sa svojimi hranicami, lebo ich bude asi vela a budu asi aj celkom dobre vyskoleni!
Vzpieranie sa nakoniec ukazalo ako najzaujimavejsi zazitok s doteraz absolvovanych sportov, aspon co sa dramtickosti tyka. Sutazilo s sice vo vykonnostne slabsej skupine, ktora uz nemala sancu na medaile, ale kazdy sa snazil dvihnut tie kopy ocele s pozoruhodnou motivaciou. Medzi irancami, turkami, syrcanmi sa objavilo aj par slovanov, medzi nimi cech, ukrajinec a povodne mal startovat aj nas slovensky zastupca, u toho vsak svietilo DNS (=dnes nema silu, takze =does not start) :)
Vskutku ozaj napinave a zazivne, sedeli sme blizko s dobrym vyhladom, len ked cinku zhodili na podlozku, zatriasla sa zem asi az v Sanghaji, teda aspon moja sedacka vzdy nadskocila. 230 kilo v nadhode, to uz je nejaky ten pytlik cementu. Po obligatnom ksefotvani s odznakmi s pintradermi, ktorych je vzdy naokolo dostatok sme sa vydali naspat do hotela, no v polovici cesty dostal Mark celkom dobry napad - okorenit si den navstevou Silk Marketu kusok od naseho hotela.
Silk Market evokuje v kazdom predstavu romantickeho stareho trhoviska, kde na tradicnych stankoch predavaju vsetci vsetko od vymyslu sveta, stahuju vas za rukav k svojmu stanku a zjednavaju o kazdy juan. Omyl. Vystupime pred 7 poschodovou budovou, pri vstupe do ktorej stoji zivy policajt v prilbe s cedulou v ruke, kde stoji : POZOR NA OSOBNE VECI, v pripade problemu volajte policiu. Kazdemu cudzincovi natrci cedulku pred oci, aby si bol isty, ze kazdeho zodpovedne infromoval. Nasledne vas prekvapi, se sa vlastne nachadzate v obchodnej galerii, na kazdom poschodi stanky typu holesovicka trznice alebo mileticka. Tony handier, etno kravin, hodvabu, gycoviniek a zarucene pravych iPhonov a Ipodov ;) Predavaci zahliadnuc moju zbierku pinov na snurke s akreditaciou sa vrhaju na mna a v momente sa nemam kde pohnut, len musim lamat a plieskat po asi 14 rukach nacahujucich sa na moje piny, vsetci chcu vymenit alebo najlepsie rovno strhnut!. Plati na nich to, coho oni niesu schopni - zvriesknut na nich a zvysenym hlasom ich poslat do pr****. To stichne aj dlasich 30 predavacov a zrazu je aj cesta volna :)
Behom dalsej hodiny som utratil vsetko co som mal vtedy vo vrecku za nejake suveniry, zjednavanie ma zacalo bavit v momente, ked som zjednal nie o 50-70% z ceny dolu, ale ked som kazdemu predavacovi v jeho navrhnutej cene skrtol vzdy poslednu nulu a s usmevom mu vysvetlil ze aj to je pomerne dost na to co mi ponuka. Fungovalo to aj ked 10% bolo uz naozaj na hrane, lebo sem tam zahundral aj nieco po cinsky, tipujem ze "svine exkomunisticke, zoderu ma aj z koze, ale ja musim to jedno dieta nejak uzivit!" Nakoniec vam to aj tak s usmevom preda a s cenou suhlasi. Staci sa 3x uz uz akoze pobrat prec a to zaberie.
Takze prvu lekciu nakupovania mame za sebou a spokojne lihame do postele.
Dobru noc!

Utok na zmysly - 2. den (NE)

Tak teda pekny vecer, je polnoc z pondelka na utorok a ja mam voci vam male podlznosti, tak ich idem napravit. Mam na to 30 minut, aby som sa ako tak vyspal a nabral silu na zajtrajsiu davku v podobe netypickeho dobyvania velkeho cinskeho muru (=zdi pre cesky mluvici a slovensky nechapajici;)

Nedela zacala intenzivne pocnuc ranajkami v hoteli. Clovek zvyknuty na vyber z chleba a musli vidiac 50 druhov jedla, z ktorych si ma zostavit ranajkove menu na chvilu zneistie a kladie si otazku ci zijeme preto aby sme jedli alebo jeme preto aby sme zili. Metodou pokus omyl prichadzame k zaveru, ze francuzsky vajickovy puding v kombinacii s kavou nie je zrovna terno a preto sa vraciame ku kontinentalnej klasike v podobe omelety so slaninkou. Potrebujeme sa vybavit energiou aspon ako ruski horolezci pod everestom, pretoze je jasne, ze sa k jedlu tak skoro nedostaneme. Mark (ten co to tu zaistuje pre GE) nas upozornuje, ze v Olympic Green parku, kde stravime cele popoludnie a vecer su "len" dva mcdonadly, vzdialene od seba na hodinu chodze, no obidva tak daleko od narodneho stadiona vtacie hniezdo, ze kym tam prideme, pomreme od hladu!
Po ranajkach nasleduje prevoz zamracenym Pekingom k Chaoyang beach volley centre, kde hrozia obcasne kvapky a hystericky nateseni cinsky fanuskovia. Je nam jasne este nez dokracame k obligatnej "spectators security check", ze dnes sa nam vykriky čai -jo dostanu hlbsie nez pod kozu, stvrtfinale zien privita aj cinsku dvojicu a my budeme pri tom! Uvedomujuc si to neviem ci mam mat strach alebo sa tesit. Zvlastne, clovek si uvedomuje vsetky tie kontroverznosti vsetkeho "cinskeho", ale stojac tvarou v tvar ludom ako sme my ci vy, potomkom tych, ktori zaplnili Tian an men v '89, pokusili sa o to a tych, ktori tam polozili zivoty, ktore v cinskej nasobilke a poctoch neznamenaju vobec ale absolutne vobec nic ... proste stojac tvarou v tvar tomu kvantu dobrovolnikov, ktori maju nefalsovanu, cistu radost z toho, ze vas nasmeruju do spravnej fronty, ze vam skontroluju batozinu, odtrhnu z listka ustrizok a nikdy pri tom nezabudnu na naucene "Enjoy the game", "Welcome to THE GAMES", "Have a beatiful time Sir" a podobne, tak vtedy vas ani v hlbke duse nenapadne rezim, vlada, ludske prava, falsovanie Armaniho a Nike.... Vidite len radost v ociach. Je podla mna uplne jedno, ci sa k tej raodsti dopracovali spartakiadnym rezimom pocas priprav, propagandistickym "doporucenim" stat sa dobrovolnikom, alebo jednoducho nariadenim pomoct. Su stastni a to uplne bez vedlajsich umyslov. Vtedy je uplne jedno, ze veria tomu, ze Mao ich naozaj zachranil a vytrvoril pre nich vlast, republiku, domov... Chcu si s vami vymenit odznak (tomu venujem samostatnu kapitolu neskor!), vyfotit sa s vami, pretoze nikdy pretym nevideli nestretli osobne cudzinca, chcu mat pamiatku. Atmosfera a nalada v zilach tohoto mesta im to aspon v tychto dnoch naplno umoznuje.

Tak naspat k faktom. Beachvolley - neviem kto vyhral, no viem ze vyhrali cinanky a porazili rakusanky. Fotil som, behal som po stadione, lovil usmevy a dobru poziciu na aku taku fotku LUXUSNYCH mazoretiek. Vsetko ma byt perfektne, tak aj mazoretky musia byt perfektne. Zostanem na povrchu, mix 4-5 etnik v pocte asi 40 slecien ... no mal som pocit, ze som pocas prestavky v panskom klube! Hosi, porozpravam neskor pri pivku ;) dolozim fotkami :))

Naladu nenastrbil ani chvilkovy dazdik, zaclanajuci organizator alias vysunuty roztlieskavajuci mazoretko a vsadepritomni uniformovani, security, menej uniformovani so sluchatkami i civilni. Zasadne maju miesta dobre dostupne z uliciek a exitov, vlastne vsetky rohy sektorov a zvacsa su to i ti co sa najviac obzeraju opacnym smerom od ihriska. Najviac ich zaujima, ked sa niekto presuva zo svojho miesta castejsie ako je bezne (ja), tych co vela fotia vacsim fotakom (ja), pozera sa na nich a snazi sa ich rozosmiat napriklad mrknutim (obcas teiz ja). Tak som si vykoledoval rychlu zbeznu kontrolu objektivu, ci je to naozaj optika alebo zbrojna mechanika. Potom nieco zahlasil do vysielacky a nechal ma, dokonca sa snad aj pousmial :) Ved su to tiez len ludia, su to vsetko strasne mladi chlapci.

Jedna vec co ma prekvapila je fakt, ze komercne stanky v priestoroch za security zonou musi clovek pomaly hladat, takze po tom ako vam vezmu pred vstupom do aeralu veskere napoje, chcete dokupit aspon vodu, tak to ani zdaleka nie je tak, ze by bola nejaka konkurencia. Asi striktne pravidla ol.org.vyboru aby sa z tychto prietsorov nestalo nieco ako silk market :)

Po skonceni presun k Olympic green, kde nas ovali premierove stretnutie s celebritou, vlastne hned niekolkymi. Damy a pani, zoznamte sa, National Stadium Birds Nest, Water cube, olympic green, media centre, megaplazmy na vyskovych budovach pri vstupe do zony atd. POhlad na kazde z nich vo vas chtiac nechtiac vyvola nieco ako wooow, ty brdo, ty koksooo, fiiiiha, ja to s*** a pod (ti co poznaju ten vtip o nemeckom, americkom a slovenskom turistovi pod najvacsimi vodopadmi sveta, chapu, ze?)

Asi vypustaju z reprakov v celom aerali nejake feromony alebo pustaju podprahovu hudbu, ale skutocne to s vami pohne. Ten neskutocne rozlahly priestor arealu, impozantnost konstrukcie stadionu, napaditost water cube, ozaj pekne a silne. A to sme este netusli, aky pohlad nas caka vecer, ked sa zotmie.
Kazdopadne, nas program pokracuje a nas caka navsteva pavilonu jedneho z hlavnych partnerov MOV, GE Imagination Centre. Niektori z vas vedia, ini nie, GE je veeelmi velka korporacia a posobi v mnohych odvetviach, od strojarenstva, elektriky, spracovania zdrojov, vody, penazi ;), zdravotnej techniky atd. V tomto pavilone prezentuje navstevnikom hier svoje "best" a viac ako slusne pokrocilou formou. Inu pani z US marketingu mali asi slusny budget, a vybornych kreativcov, pretoze z predpokladanej nudnej prezentacnej omacky sa stala hrava a zaujimava prehliadka, kde mi doslova vadilo, ze nas hnali a nemohli sme zostat dlhsie. Ceresnicka na zaver - vonku za pavilonom vodna stena. Nie hocijaka. Padajuca voda vystrekovana stovkami trysiek v jednej rovine a padajuca dolu vytvarala postupne rozne znaky, pismena, napisy, cinske znaky, ktore vsetci pritomni co ich vedia rozlustit nahlas odcitavali. Skutocne posobive, dokonca sme cestou polemizovali o tom, ako to pani spoza mlaky zalgortimovali (zvitazila verzia, kde sedi v podkrovi 1000 malych cinankov a ti po sebe hlucne kricia kto ma kedy pustit ktory kohutik aby to tak pekne vyzeralo) ;)

Po prehliadke dzi i imedzinejson centra sme si presli dalsich 5-6 km po areali olympic green, nakukli do pavilonov dalsich sponzorov a pochopili, ze do oficialneho olympijskeho shopu z veskerymi oficialnymi (rozumej pravymi) maskotmi, priveskami a ja neviem coho, sa proste s nasimi casovymi moznostami nedostaneme, pretoze fronta bola asi na pol hodinu len na vstup dnu. Tak sme si cas skratili prvymi pin trade zazitkami (pin=odznak, trade=obchodovat, vymienat). Je to jeden, zatial asi hlavny fenomen tejto olympiady. Vacsina mladych, najme dobrovolnikov v modrych trickach, maju na snurke na krku pripnute kvantum roznykch olympijskych odznakov a su pripraveni s vami kedykolvek niektore z nich vykseftovat za ine. Ponuka je nesmierne bohata, su mnohe krasne, limitovane serie, sponzorkse s logami, velke male, s maskotmi, vlajkami narodnych olympijskych vyborov a mnohe mnohe dalsie. Je to strasna sranda, socialising nastroj a vobec, uplna mania. Ja osobne som uz asi3x vymenil celu sadu tych co som mal a to som zacinal mozno s 3 s ceskym olymp.vyborom! Dnes mam slusne kusy, ktore nevymenim len tak za jeden iny, ale minimalne za 2! V GE sme vyfasovali sponzorske, naprikald jeden v tvare lokomotivy s pohyblivymi kolieckami - ludia, tie su uplny trhak a idu na dracku, mal som asi 3, a chce ich kazdy, daju za ne aj dva :)
Ja viem ze sa asi vacsina z vas teraz strasne smeje, pripadne spomina na davne casy osemdesiatych rokov, ked sme vymienali leninove a UVKSC odznaky, princip jasne rovnaky, ale ta tematicka mania ohranicena casom konania hier, to je teda nieco. Sam som sa tomu smial ked nam Mark prezentoval jeho ulovky, ale uz nas to vsetkych pohltilo, mladi, starsi, easygoing i seriozni manageri, vsetci ficia na pin trade! :)
Idete cez security check, zapipate jak hruda olova, ale prve co zachytia oci securitaka je sada odznakov a trva o malu cast sekundy dlhsie, nez odlepi zrak a venuje sa svojej povinnosti. Postupne vam budem davat update o tom ako pokracuje nas pin trade. Veronka zasadne obchoduje s malymi cinskymi detickami, lebo tie su samozrejme strasne krasne, nasledne sa s nou chcu vsetky cinske rodinky fotit. Musim ale povedat, ze ma uz tiez celkom slusnu zbierku! Nik sa nenecha zahanbit!

Hlava derava, vobec neviem co nasledovalao po tom, iba viem, ze sme sa na vecer vratili na Atletiku, nasa prva navsteva narodneho stadionu / vtacie hniezdo zvnutra.
(kedze mam blby medzicas, z 30 min je uz 90 minut, musim to skratit, dalsie foto budu az zajtra...)
Desattisicove (ano, casto prehanam, ale teraz pravdu vravim) davy ludi vo frontach, kazdy je oscanovany, kazdy batoh, vsetko. Po umornom kroksumkrok dokracate k stadionu, zrazu stojite pod tou mega konstrukciou a srdce vam bije rychlejsie (zatial v dobrom rytme), vybiehate po schodoch do svojho sektoru a vchadzate dnu - baaac! Megastadion (ti co boli na nou campe v barcelone tusia rozmer zazitku), 90.000 ludi, presvietena plocha, obrovske obrazovky, fascinujuci tvar. Rovno pod vami bezia 11 prekazky, 3000 prekazky, Slovak Charfreitag hadze kladivom (skoda ze mu to neslo tak ako vsetci chceli), skok do vysky a mnohe dalsie, niektore semifinale, niektore kvalifikacie, a niektore finalove, medailove sutaze. PO chvili odovzdavanie medaili vitazom 100 muzov z predchadzajucej noci, najrychlejsi muz planety Usain Bolt kusok pod vami lezerne a samozrejme prijima zlato za svoj novy svetovy rekord. Velky zazitok. Po par hodinach nasleduje fotoprechadzka po areali, vysvietene stadiony maju daleko vacsie caro, promenada medzi nimi je plna vysmiatych ludi. Sadama vycerpani do minibusu a zachvilu sme doma, postel nas vsaje do svojich utrob a po chvili vypluje do dalsieho dna, kde nas caka narocna prehliadka Tian-An-Men namestia - najvacsie namestie na svete (podla mna je v pekingu aspon 1000 nejavacsich *niecoho* na svete, vsetko je tu VACSIE ako VELKE, dalej prehlaidka cisarskeho zakazaneho mesta, obed S Donutilom v La Galerie restaracii v Ritan Parku, nasledne vzpieranie v Aeronautics cente a sponzorsky vecer s GE MOney Bank v Ceskom Olympijskom Dome. O tom ale uz naozaj zasa zajtra, som grogy, Veronka uz vyse hodiny spokojne odfukuje, idem sa pridat!

Aaaaa jedna strasne dolezita vec. Dnes som sa naucil prve frazy po cinsky, pouzivam ich (ahoj a dakuujem - nie-hao, sien-sien) a cinania, hlavne dobrovolnici su uplne sokovani a nasledne spontanne stastni, ze sa CUDZINEC pokusa po cinsky. Odmenia vas sirokym usmevom. To staci, nie ? Mne hej. Caute.

Let (the show begin)

Pekny vecer z Pekingu, hlavneho mesta sportoveho sveta tychto dni. Je nedela, 1 hodina po polnoci, vidim uz len na jedno oko, ale ked som slubil, tak plnim slub. Napisem ako to cele prebieha.

Zabava zacala vlastne uz par metrov za/nad Prahou. Let do Viedne malym vrtulakom nabral na "intenzite" uz na drahe, ked sa rozzvucali vrtule, mal som pocit, ze sa to cele rozpadne a my zostaneme na runwayi. Ziadne zlepsenie neprislo ani po vzlietnuti, prave naopak. Burka a vietor sa hrali s nasim lietadlom ako so zapalkou a napriek kratkemu trvaniu letu (0:50 h) bude nielen posadka a uklidova cata este dlho spominat. Ti, co nemali v sebe prezieravo nejake to sedativum odprezentovali obsah zaludka, ostatni nechali nechty zaryte v laktovych opierkach. A to som si myslel, ze minulorocna turbulencia nad Dubrovnikom bola to najhorsie co som mohol v lietadle zazit. Veru, mylil som sa.
Let mal navyse meskanie, no uz aj bez neho by sme navazujuci let z Viedne stihali el te te. Takto sme na to mali necelu polhodinu, no pockali nas. Lietadlo uz bolo "trosku" vacsie, 280 pasazierov, no o to menej miesta na nohy! Nevadi, hlavne ze poleti plynulo. 10 hodin ubehlo prekvapivo rychlo, noc trvala len par hodin, uz okolo 01 hod SELC sme boli za Moskvou a slnko svietilo na plny vykon. Spat sme zvladali mozno 3 hodiny, aj to tak ako sa v lietdale da spat, jednym okom, na pol riti. Vyhlady nad Sibirskymi lesmi a pustatinami boli pekne, Mongolska pust Gobi uzasne vyprahla dlhe stovky km bez naznaku stopy cloveka. Nad Cinou zeleno, hornato a slnecno. The Great Wall of China bud nie je az takGreat alebo sme leteli obklukou, podla mojich vypoctov sme vsak mali preletiet ponad cast aj my. Terminal 3 pekingskeho letiska - nepoznam slovo, ktorym by sa dala popisat velkost. Velky? Nie, nie, velky moze byt melon alebo dom. Mozno pomoze vysvetlenie, ze z priletovej sekcie sme sa k batozinam viezli vlakom peknych par minut a vsade okolo nas, pod nami i nad nami bol Terminal 3. Novy, nalesteny, navonany.

Peking nas privital polojasnou skoro modrou oblohou, co nas velmi potesilo, obzvlast po tom ako sme vedeli ake bolo pocasie v poslednych dnoch. Po smogu ani stopy, kiezby taky vzduch bol aj nad juznou spojkou. Transfer do hotela, privitanie Markom (zaituje cely hospitality program pre ge), ubytovanie. 5* sa pozna hned, nielen stylom vybavenia a usluznostou personalu. Ved s nami byvaju japonski basebolisti, zaroven maju japonci jedno poschodie ako Japonsky olympijsky dom. Ten cesky je zriadeny v susediacom hoteli, takze na plzen je to peso 2 minuty ;) Slovensky sa mi este stale nepodarilo lokalizovat napriek intenzivnemu zistovaniu.
Na izbe prve prekvapenie - kytica kvetov, plna misa ovocia a cinska porcelanova cajova suprava s blahozelanim k Veronikinym narodeninam od GE. Vecer este pribudla torta s blahozelanim od hotela ;) MNAM !
Cely program zacal zhusta, po 2 hodinach na vybalenie a aspon male dospanie jetlagu sme uz sedeli v mikrobusoch smerom na box. Aaa, aprdon, stihli sme este otestovat prvu zo styroch hotelovych restauracii, vsadili sme na kvalitne ziviny, steak do nas padol az sa zaprasilo. Inu, ked cloveku po prijazde2-3x zopakuju - do not take any money out of your pocket until you buy souveneers - tak si uz nema moc dovodov dat smazene nudle, ktore mu aj tak pripomenu wifonku v kempe.
Prevoz mestom vo vyhradenom olympijskom pruhu pre akreditovane vozidla ukazal, co znamena pojem "velky" - velkost domov, ciest, priestranstiev, vzdialenosti. Megapolis. Kde sa clovek otoci, vsetko je olympijske, logo podla mna vidiet este aj na steblach travy, aprdon tam asi nie, lebo tu (vraj) cinania striekali na niektorych miestach na krajsiu zelenu(!).
Box bol celkom zabava, mali sme nejake uvodne kola tej najmusejsej vahy (super fly weight alebo tak nejak), takze sme fandili vzdy tomu, kto mal nohy uzsie ako my predlaktie :) No mleli sa tam hlava nehlava, nebyt rozhodcu, daju si snad aj po papuli!! Pravy kotol zacal, ked nastupil domaci pastiar. Cela hala vrela, cinania neskutocne intenzivne povzbudzuju, este teraz mi rezonuje v halve "džai jo!, džai jo, džai jo ,..." co znamena nieco ako "do toho". Kricia to aj ked hraje Ostrov Svatej Lucie proti Tuvalu, ale pri domacich je to peklo. Vsetci cinania, ktorych som to doteraz stretol (a bolo ich neuveritelne vela!) su ohromne nadseni z "ich" olympiady. Prezivaju ju tak strasne skutocne a intenzivne, az to cloveka fascinuje. Tesia sa zo vsetkych navstevnikov, sportovcov, dobrovolnici polozia aj zivot len aby vas spravne nasmerovali, privitali a idealne aj vykresali usmev na tvari (verte mi, dari sa im to!). Takze atmosfera kdekolvek v blizkosti arealov, kde prebiehaju zapolenia je ohromna.
Z boxu sme nakoniec odisli predcasne, pretoze nas zmohol jetlag a viaceri sa prebrali len pri zvuku gongu oznamujuceho koniec kola :) Padli sme mrtvi do veeeelmi pohodlnej postele a veeelmi dobre sme sa vyspali! Taak a to je zatial vsetko. Ak nezaspim, pripojim aj nejaku tu fotku.
Z nedele a pondelka sa to pokusim napisat na jeden sup, dnes uz fakt nevladzem, prepacte mi moji mili :) Dobru noc!

Par fotiek, fakt len par (sem mi to nejak nejde vlozit, resp ide ale blbe):

http://picasaweb.google.cz/alex.rapp/Peking01