Ni Hao Ma?

Ahoj, ako sa mas ? uz z nasich ust vyklzne uplne bezne, dokonca uz aj livrejovani vratnici v hoteli sa nam odvdacia naopak pozdravom Dobvryi veser! :)

3.den prebiehal viac v duchu pamiatok a sightseeing nez sportovymi podujatiami. Rano sme vyrazili uz o 9 hod na najvacsie namestie sveta TchienAnMen, tak velke ze vlastne nai neviedte kde je jeho zaciatok a koniec, pokial sa nepozerate nan z vyvyseneho miesta. Uprostred s mauzoleom a v nom zabalzamovanym Maom, ktory stale pre vacsinu cinanou predstavuje hrdinu a zachrancu cinskeho velkeho naroda so vsetkymi etnikami. Na preludnenom namesti zacali prve problemy s udrzanim nasej malej skupiny, v davoch miesiacich sa vsetkymi smermi ako katalyzovane molekuly sme sa kazdych 5 minut hladali a ked uz sme sa skoro ako tak nasli, tak zasa bol niekto odplaveny davom mimo nas dohlad. Nasa miestna sprievodkyna Eddie v ramci vseobecne rozsierenej vychovy "byt vzdy slusny, nedvihat hlas" zial nevedela skriknut razny povel a tak sme sa len velmi pomalym tempom blizili k juznej brane s hlavnym vchodom do Zakazaneho mesta, miest, kde dlhe starocia skutocne nemali pristup obycajni ludia, len rodina a sluzobnoctvo kralovskej rodiny cisarov, ktori boli vzdy povazovani za potomkov nebies (resp sami seba tak povazovali), bozskych a vyvolenych. Tento samoucelny narcisticky nastroj vladcov zaistil klud a bezpecie pre celu cisarsku rodinu v priestoroch, ktore dnes a denne navstivia desattisice cinanov z celej ciny. Zacina to velkymi nadvoriami, postupne mensimi a mensimi, za hodine vam uz samozrejme pride vsetko rovnake a tak sa vam uz nechce v horucave ani dvihat ruku s fotakom :) Vyklad v angcinstine sa vstrebava tazsie, sem tam sa vsak aj z dejin na cloveka co-to nalepi, aby si mohol urobit lepsiu predstavu o zivote "na dvore". Zaujimave, no myslime, ze nie natolko aby som sa tu teraz o tom rozpisal. Najviac si budem pamtat vysoke prahy v roznych mensich templikoch, na ktorych som sa pochopitelne viackrat skoro zabil - a kedze sluzia na zastavenie zlych duchov, ktori sa plizia pri zemi, tak som sa az zlakol akuze karmu si to so sebou vleciem!
Po dost namahavej prehliadke zhruba tisicdvestotridsatsedem palacov a osemstosedemdesiatstyri nadvori sme sa premiestnili na obed do miestnej restauracie, naplnili zaludky pikantnym vselicim, ducha aspon trocha nasytili tak trocha znudenym Mr.Donutilom, ktory nas chcel povodne zabavat, no kazdy mame asi trosku iny humor, ze? Myslim, ze uz sam mal ciny vyse hlavy a myslel viac na svoj vecerny odlet domov.
Po doplneni energie sme zvazovali ucast na dalsom sportovom podujatia - vzpierani. Predpokladajuc nudny zazitok sme sa zrazu objavili pred Aeronautics and astronautics university gym, co je obrovsky komplex patriaci pod zmienenu skolu. Ak cinska vlada investuje a postavi takto megalomansku skolu pre pilotov, tak len dufam, ze nebudu raz nalietavat aj daleko sa svojimi hranicami, lebo ich bude asi vela a budu asi aj celkom dobre vyskoleni!
Vzpieranie sa nakoniec ukazalo ako najzaujimavejsi zazitok s doteraz absolvovanych sportov, aspon co sa dramtickosti tyka. Sutazilo s sice vo vykonnostne slabsej skupine, ktora uz nemala sancu na medaile, ale kazdy sa snazil dvihnut tie kopy ocele s pozoruhodnou motivaciou. Medzi irancami, turkami, syrcanmi sa objavilo aj par slovanov, medzi nimi cech, ukrajinec a povodne mal startovat aj nas slovensky zastupca, u toho vsak svietilo DNS (=dnes nema silu, takze =does not start) :)
Vskutku ozaj napinave a zazivne, sedeli sme blizko s dobrym vyhladom, len ked cinku zhodili na podlozku, zatriasla sa zem asi az v Sanghaji, teda aspon moja sedacka vzdy nadskocila. 230 kilo v nadhode, to uz je nejaky ten pytlik cementu. Po obligatnom ksefotvani s odznakmi s pintradermi, ktorych je vzdy naokolo dostatok sme sa vydali naspat do hotela, no v polovici cesty dostal Mark celkom dobry napad - okorenit si den navstevou Silk Marketu kusok od naseho hotela.
Silk Market evokuje v kazdom predstavu romantickeho stareho trhoviska, kde na tradicnych stankoch predavaju vsetci vsetko od vymyslu sveta, stahuju vas za rukav k svojmu stanku a zjednavaju o kazdy juan. Omyl. Vystupime pred 7 poschodovou budovou, pri vstupe do ktorej stoji zivy policajt v prilbe s cedulou v ruke, kde stoji : POZOR NA OSOBNE VECI, v pripade problemu volajte policiu. Kazdemu cudzincovi natrci cedulku pred oci, aby si bol isty, ze kazdeho zodpovedne infromoval. Nasledne vas prekvapi, se sa vlastne nachadzate v obchodnej galerii, na kazdom poschodi stanky typu holesovicka trznice alebo mileticka. Tony handier, etno kravin, hodvabu, gycoviniek a zarucene pravych iPhonov a Ipodov ;) Predavaci zahliadnuc moju zbierku pinov na snurke s akreditaciou sa vrhaju na mna a v momente sa nemam kde pohnut, len musim lamat a plieskat po asi 14 rukach nacahujucich sa na moje piny, vsetci chcu vymenit alebo najlepsie rovno strhnut!. Plati na nich to, coho oni niesu schopni - zvriesknut na nich a zvysenym hlasom ich poslat do pr****. To stichne aj dlasich 30 predavacov a zrazu je aj cesta volna :)
Behom dalsej hodiny som utratil vsetko co som mal vtedy vo vrecku za nejake suveniry, zjednavanie ma zacalo bavit v momente, ked som zjednal nie o 50-70% z ceny dolu, ale ked som kazdemu predavacovi v jeho navrhnutej cene skrtol vzdy poslednu nulu a s usmevom mu vysvetlil ze aj to je pomerne dost na to co mi ponuka. Fungovalo to aj ked 10% bolo uz naozaj na hrane, lebo sem tam zahundral aj nieco po cinsky, tipujem ze "svine exkomunisticke, zoderu ma aj z koze, ale ja musim to jedno dieta nejak uzivit!" Nakoniec vam to aj tak s usmevom preda a s cenou suhlasi. Staci sa 3x uz uz akoze pobrat prec a to zaberie.
Takze prvu lekciu nakupovania mame za sebou a spokojne lihame do postele.
Dobru noc!